Založ si blog

Návod ako viesť suchý život

Návod ako viesť suchý život

Predslov

Keďže sa dennodenne stretávam s ľuďmi, ktorí bezúspešne nenachádzajú cestu k suchému životnému štýlu, rozhodol som sa vypracovať komplexný návod ako túto životnú métu dosiahnuť čo najbezbolestnejšou cestou. Cesta k suchote v osobnom živote býva často poznačená búrlivými obdobiami ľudskej existencie, pocitmi konečnosti, ale aj vierou v nesmrteľnosť. Mnohí ľudia platia veľké peniaze rôznym guruom, antimotivačným trénerom, ba dokonca sa zacyklia v posvätných náboženských textoch vo viere, že načrú k večnej suchote. Len malé percento z nich však dosiahne stav bezhraničnej suchoty a neúspešná väščina sa vracia k svojmu predchádzajúcemu spôsobu života, k nekontrolovateľnej aktivite. Neúspešní kandidáti si začnú zvyčajne zakladať rodiny, zveľaďovať majetok, zvyšovať kvalifikáciu, nadväzovať nové spoločenské vzťahy, či zväčšovať portfólio svojich priateľov. Vytráca sa pri tom u nich pocit frustrácie, depresie dosahujú len zriedkavo, čas im beží rýchlo. Laik by povedal, že suchota sa stáva zriedkavou a pritom je to kvetinka, ktorú keď prestaneme polievať, začne na našu radosť schnúť. Nájdime preto v sebe silu nehnojiť a nepolievať malé klíčiace semienko, ktoré je prítomné v každom z nás!

Po rokoch sa vám dostáva do rúk manuál, ktorého zostavenie nebolo vôbec jednoduché. Pri jeho písaní som musel načas vystúpiť z cyklu postupného vyhnívania, či dokonca hnitia. Veľmi mi pri tom pomohla káva Robusta, stovky cigariet, ale aj úbohý televízny program slovenských televízií.

Na záver moje poďakovanie patrí všetkým ľuďom, ktorých som v živote nestretol, ľuďom, s ktorými som ukončil známosť, či priateľstvo, ale predovšetkým ľuďom, čo mi nevenovali svoju pozornosť, či čas.

Toník Nagast, Mengusovce 4.12.2010

Obsah kapitol

  1. Ako sa vymaniť zo spoločenkých vzťahov
  2. Ako sa striasť priateľov
  3. Vychutnávame si svoju prvú samotu
  4. Ako stratiť zamestnanie
  5. Čím vyplniť voľný čas

Kapitola I.

Ako sa vymaniť zo spoločenských vzťahov

” Vej vietor, padaj dážď, nech iskra môjho plameňa zhasne!”

Kam sa pohneme všade sú ľudia. Niektorí na nás vplývajú kladne iní záporne. Našim cieľom je však odtrhnúť sa od vplyvu obidvoch skupín. Nepotrebujeme ani chválu ani kritiku. Obidve skupiny nás konfrontujú v pozitívnom aj negatívnom svetle. My sa ale nemáme porovnávať s ostatnými, ale sami so sebou. Od jedinca, ktorý sa chce vymaniť zo spoločenských vzťahov sa očakáva aspoň malá predispozícia na schizoidný stav psychiky. Pred tým ako sa rozhodneme dať na tŕnistú cestu postupnej izolácie, mali by sme začať trénovať samomluvu, zádumčivosť a techniku zvanú Hluché ucho, slepé oko. Pri tejto technike sa postupne učíme vypínať pri konverzácii s iným jedincom ucho a oko, ktoré sú bližšie ku tejto osobe. Časom si takto vypestujeme odolnosť nepočuť a nevidieť pre nás nepodstatné hlasové prejavy s nami konverzáciechtivej osoby. Táto technika sa najlepšie trénuje pri pozeraní televíznych správ, kedy zvyčajne osoba ženského pohlavia chce s nami komunikovať pre nás v najnevhodnejšom momente. Technika Hluchého ucha a slepého oka je zvlášť vhodná pre mužov a v niektorých úspešných prípadoch vedie až k rozvodu. Pokiaľ ide o samomluvu a zádumčivosť, bez dôkladného zvládnutia týchto dvoch nástrojov môžme zabudnúť na Suchý život. Zádumčivosť je nevyhnutná na vytvorenie pomocného virtuálneho sveta, v ktorom sa budeme neskôr pohybovať. Samomluva by pri poctivom tŕeningu mala v budúcnosti úplne nahradiť potrebu konverzácie s inou osobou. Predpokladom pre vytvorenie virtuálneho sveta je dosť veľká dávka fantázie. Pokiaľ ňou nedisponujeme, začneme čítať beletriu. Je potrebné prečítať čo najviac kníh mnohých žánrov. Takto vzniknuté portfólio bude neskôr vhodným podhubým pre tvorbu vlastného virtuálneho sveta. Samomluva je len pomocným nástrojom, nakoľko v budúcnosti ju už nebudeme potrebovať. V nami vybudovanom virtuálnom svete sa samomluva bude uskutočnovať v myšlienkach, teda už nebudeme potrebovať hlasový aparát. Počiatočný tréning samomluvy sa má uskutočnovať na tichom mieste, bez prítomnosti iných osôb. Tie by nás mohli totiž donútiť navštíviť psychológa, v horšom prípade psychiatra, ktorý by mohol úplne zmariť naše úsilie nasadením liečiv. Samomluva sa dá na začiatku výborne trénovať v prítomnosti domácich zvierat. Zvlášť sú vhodné psy, mačky, či kanáriky. Najprv akože vedieme dialóg s týmito zvieratami, po čase keď sme si už osvojili základy samomluvy, zvieratá opúšťame. Počas mojej praxe som sa stretol s klientom, ktorý si nedokázal uvedomiť, že v jeho duši sídlia bok po boku dobrý aj zlý. Vôbec nepoznal stav duality ľudskej duše. Za úlohu som mu dal trénovať samomluvu pred obyčajným čajníkom a verte neverte, chlap sa vrátil o mesiac so schizoidnou poruchou. Iným klientom to zvyčajne trvá 6 mesiacov. Pokiaľ sa pri tréningu samomluvy nedostavia úspechy po tejto dobe, posielam svojich klientov na moju chatu v Zamagurí. Na chate je nainštalovaná vysielačka, ktorá funguje len jedným smerom, t.j., že ja počujem, čo klient hovorí a on ju má hluchú. V chate sú nadštandardné zásoby alkoholu pre prípad, ak je potrebné klienta degradovať z ľudskej bytosti na ľudoopa. Verte neverte po troch týždňoch úzkostlivej samoty aj tí najpevnejší extroverti prechádzajú na druhú stranu barikády, na stranu introvertov. Vymaniť sa zo spoločenských vzťahov sa teda začína v našom vnútri. Keď sa stretneme s ľuďmi, ktorí chcú s nami komunikovať nasadzujeme techniku Hluchého ucha a slepého oka. Navonok počúvame, môžme používať aj neverbálne prejavy ako sú pokyvovanie hlavou, ale aj verbálne. Z tých verbálnych sa najviac osvedčilo použiť slovko hej. Necháme komunikujúceho nech sa vykomunikuje a tok jeho slov nechávame prejsť našim vnútrom bez zdržania a odozvy. Komunikujúci skôr či neskôr odhodí zbrane a sám odchádza z bojiska. Keď už absolvujeme veľké množstvo takýchto mono dialógov, ľudia postupne sami odídu. Zvlášť veľkú výhodu pri striasaní sa spoločenských vzťahov majú neúspešní ľudia, lebo od nich sa zvyčajne ostatní odklonia dobrovoľne sami v rekordne krátkom čase. Čas striasania je u každého individuálny, zvyčajne trvá od 3 do 9 mesiacov.

Kapitola II.

Ako sa striasť priateľov

“Priateľu, priateľu, nepokaz mi Nedeľu!!!”

Vraví sa, že človek v živote má 1 či 2 ozajstných priateľov. Ostatní sú kamaráti, ďaľší len známi. Či už ide o prvú, druhú alebo tretiu kategóriu, je potrebné popretŕhať neviditeľné nitky, ktoré nás s nimi spájajú. Čím sú zväzky pevnejšie, tým je komplikovanejšie sa ich zbaviť. Veď taký priateľ pri vás stojí v dobrom aj v zlom. Ale povedzme si úprimne, poväčšinou ide o tvrdo racionálne vzťahy, z ktorých, v ideálnych prípadoch, profitujú obidve strany. Je nemožné pozvať priateľa na kávu a slávnostne mu oznámiť, že s ním nadobro končíte. Respektíve mu vysvetliť, že radikálne meníte životný štýl, v ktorom sa s ním nepočíta. Namiesto pochopenia vás začne zachraňovať. Pozve vás na návštevu domov, na opekačku, zabíjačku. Ako teda na to? V prvom rade nezdvíhajte telefóny! Technika nezdvíhania telefónov trvá od pár dní až po 2 roky. Ide teda o časovo dosť náročnú techniku a ešte aj s neistým koncom. Priateľ vám môže začať zvoniť pred dverami, môžete ho náhodne stretnúť na ulici, či v obchode. Vždy však majte pripravenú vhodnú výhovorku. Odpoveď typu mal som črevné problémy v tomto prípade neobstojí. Dobré je povedať, že prekonávate duševný otras spôsobený zmenou svetonázoru, či zmenou politickej orientácie. Vašim cieľom má byť, aby ste už ani sekundu svojho života nestrávili v spoločnosti priateľov. Aj keď sa vraví, že vrana k vrane sadá, počas mojej praxe som sa stretol s klientom, ktorý tvrdil, že má dvoch priateľov, ale cíti sa vo vzťahu k nim využívaný. V tomto prípade nešlo o priateľov, ale o niečo celkom iné. Klient bol pasívna osoba bez vlastnej rodiny, nekonfliktný a teda aj ľahko manipulovateľný. Jeho priatelia túto jeho slabosť skoro vycítili a začali ho teda patrične využívať. Tu už teda nešlo o obojstranné priateľstvo. Po pretrhnutí priateľských zväzkov sa u slabších jedincov začínajú vytvárať pocity viny, ktoré však do 2 týždňov zmiznú. Keď sa klient zbaví priateľov, začne pociťovať, že má viac voľného času. Po úspešnom ukončení priateľských zväzkov sa treba pripraviť na to, že sa postupne začnú objavovať choroby. Vplyvom izolácie sa naruší imunitný systém a človek má zvýšený sklon podliehať chorobám rôzneho druhu. Zvyčajne to začína chorobami horných dýchacích ciest, ktoré sa časom môžu rozvinúť do chronických chorôb ako napríklad bronchitída. Vtedy nesmieme podľahnúť panike. Je potrebné v tichosti tieto ochorenia prekonávať alebo sa s nimi zmieriť. Zvlášť druhá možnosť nás posilní na našej ceste k Suchému životu.

Výborný spôsob ako vyplniť čas bez priateľov je vrhnúť sa na sledovanie televízie, či celovečerných filmov. Táto “činnosť” totiž nie je náročná na naše rozumové schopnosti. Televízia je zvlášť vhodná na posilňovanie našej pasivity. Sprvoti sledujeme televíziu a zrakovým a sluchovým aparátom prijímame vnemy. Po niekoľkých týždňoch hyperkonzumácie televíznych programov by sa v nás mala vypestovať mierna forma apatie k počutému a videnému. Ak na tejto ceste zotrváme dostatočne dlhý čas, obraz a zvuk prestaneme vnímať. Budeme už len sedieť, prípadne ležať pred obrazovkou. Niektorí pacienti uvádzajú, že absenciu obrazu a zvuku sú schopní dosahovať len pri požití alkoholu. Toto nie je práve najšťastnejší spôsob, nakoľko tu hrozí alkoholová závislosť. Oveľa vhodnejší je tabakizmus. V pravidelných 45 až 60 minútových intervaloch je potrebné sa odlepiť od obrazovky a v čo najkratšom čase vyšlukovať cigaretu štandardnej dlžky tzv. King size. Takto si zvýšime krvný tlak a dlhšie môžeme zotrvať pred televíznou obrazovkou. Tabakizmus nám dostatočne humpľuje našu telesnú schránku a má rad vedľajších účinkov, napríklad zhoršuje pleť, negatívne pôsobí na srdce, či pľúca. Pozitívom pre nás je, že v nefajčiarskych kolektívoch nás izoluje od ostatných. Samozrejme neplatí to vždy a všade. Kľudne sa nám môže stať, že pri fajčení nadviažeme s iným fajčiarom verbálny kontakt. Ak k niečomu takétomu dôjde, tak vám doporučujem komunikovať len povrchne. Pre istotu uvádzam príklad, ako by mal prebiehať rozhovor s neznámym fajčiarom(NF) a vami(V).

NF: Bože to je dnes ale počasie.

V:Je.

NF: Zase zdražel benzín, už stojí euro päťdesiat.

V:Stojí.

NF: Neviete koľko je hodín?

V:Neviem.

NF: Dovidenia.

V:Zbohom.

Táto technika sa niekedy nazýva aj Ozvena. Niekedy je však potrebné sa k nej opätovne vracať pri neodbytných jedincoch, ktorých prvý neúspešný pokus neodradil. Všimnite si prosím ako som v predchádzajúcej vete zámerne použil viacnásobný zápor. Nejak takto by sa mala vyvíjať vetná skladba každého, kto chce viesť ozajstný, a teda nie len formálny suchý život. “Suchotinár” sa nikdy nepýta “dal by si si?”, ale “nedal by si si?”. Jednoduché a pritom tak mocné slovko “nie” je v podstate to najkrajšie, čo môže suchotinára v živote postretnúť. Na jednom seminári v Trebišove sa ma jeden horlivý Róm opýtal, aký je vlastne zmysel Suchého života. Aj keď sa mi práve nechcelo vyťahovať trumfy z rukávu, odpovedal som mu takto, pojem “sucho” si väčšina ľudí našej planéty spája s negatívnymi emóciami, s neúrodou, smädom, hladom. Na niektorých potravinách je napísane doslova, “skladujte na tmavom a suchom mieste”. O blahodárnych účinkoch sucha by nám mohli rozprávať aj tisíce múmií v Egypte. Učme sa od múmií, buďme žijúce múmie! No pravý zmysel Suchého života je nie byť aktívny v živote, ale radovať sa z toho, čo je vôkol nás. Po skončení seminára za mnou prišiel spomínaný Róm a žiadal ma, aby som mu vrátil 240 eurový poplatok za dvojdňový seminár. Až teraz totiž pochopil, že si omylom predplatil niečo, čo nepotreboval, nepotrebuje a ani nemieni potrebovať. Jeho tri zápory ma natoľko očarili, že som mu okrem vráteného poplatku za seminár daroval aj kópie kľúčov od môjho domu.

Kapitola III. Vychutnávame si svoju prvú samotu

“Samota, ty odkvitnutý kvet, uzatvor mi vonkajší svet.”

V živote každého nádejného Suchotinára je čas, kedy brnkanie telefónov ustane, vchodové zvončeky utíchnu a pohyb, prevažne v nočných hodinách po tradičných pešich trasách je “bezpečný”. Sme sami! V našej samote sa nám už pravdepodobne otvorila čakra “Avotpil”. Táto jedinečná čakra je napájaná čistou nečinnosťou. Suchotinár je často prekvapený z toho, že aj napriek jeho aktívnej nečinnosti svet beží ďalej svojou vlastnou cestou. Áno, mnohí z vás by mohli namietať, že už len fakt, že náš Suchotinár chodí v noci sám po pre neho známych miestach je aktivita. Omyl! On tade síce chodí, ale pritom je duchom neprítomný! On vyvíja minimum energie, vytvára a hromadí budúce tukové zásoby. Obrastený tukom je oveľa obranyschopnejší. Stáva sa takto fyzicky neatraktívnym, a to mu v budúcnosti zaručí ignorovanie zo strany opačného pohlavia. Zatiaľ najgeniálnejši prostriedok pre dosiahnutie samoty vytvorili socialistický architekti. Vybudovali panelové sídliská. Tam niekde, medzi štyrmi stenami panelového domu, sa nezriedka po krátkom čase vytvorí jemná harmónia medzi obyvateľom a kusom prefabrikátu. Vľúdne panelové steny vytvoria hradbu, o ktorej by snívali aj v biblickom Jerichu. Krásne uzavrú Suchotinára v hranatom systéme. Len, nespraviť chybu! Suchotinár by sa v žiadnom prípade nemal podujať na prestavbu socialistického panelového bytu! “Ži v chlieve!” tak vraví Vasia Panelákovič Chromkin vo svojej knihe “Plávať v žumpe a napriek tomu pochopiť”.

Ospravedlňujem sa čitateľovi, že som ho neuchránil pred mojimi predošlými úvahami, ale tie sú kľúčové k pochopeniu môjho skromného diela. Samota, o tej už bude reč.

Milý čitateľ, ak si už naozaj vo vytúženej samote, vitaj! Budeš spávať nadštardantých dvanásť hodín denne. Vstávať budeš na obed. Z pyžamy vylezieš o druhej poobede. Popritom by si mal vychlomtať dve dvojdecové kávy, uzrieť jedny televízne noviny, vyfajčiť cca tri cigarety. Ak nemáš finančné krytie, dlho si nebudeš takto voľkať. Finančná situácia ťa zomelie tak do pol roka. Ak si však napojil svoju čakru Avotpil na jedinca, ktorý sa dá cuckať, tvoj čas je obmedzený životnosťou darcu! Vychutnávaj! Jeden môj klient sa ocitol v úplnej samote a po troch mesiacoch mi od neho prišla esemes správa:”zdochíňam v Skalnatých horách. Stop. Pošlite resustitačný tím. Stop. ” Tak ja ako renovovaný suchotinár som sa zachoval tak, ako som vždy kázal-” ak chceš zdochni, už mi nepíš”. Tento príbeh som uviedol na ilustrácu toho, že nie každý absolvent kurzu je pripravený “vyschnúť”.

No ale teraz sa poďme venovať samotnej vlatnej samote. Vlastná samota je stav duše, kedy už nepotrebujeme tzv.krovie k tomu, aby sme dýchali, prípadne vykonávali telesnú potrebu. Vyprázdnení duševne zostupujeme do reálneho sveta, v ktorom sme neviditeľní. Sme priesvitní ako morské koníky. Vlastné duševné pochody vstrebávame sami do seba. Menšie telesné zranenia si ošetrujeme sami, na väčšie si voláme rýchlu záchrannú službu. Jedná sa predovšetkým o zlomeniny a vnútorné zranenia. Našim záujmom je, aby nás zreparovali rýchlo- aby sme mohli naďalej bezbolestne vyhnívať na neidentifikovatelnom mieste. Správny Suchotinár si uvedomuje, že dlhodobo trpieť civilizačnými chorobami nie je na škodu, avšak vyhýba sa vyžívaniu sa akútnym bolestiam. Nevie totiž odpoveď na otázku:”aký je vlastne zmysel ľudskej bolesti”. Preto si nechá ochotne trhať zuby, zošróbovať si polámané hnáty.

Treba si uvedomiť, že aj plodná komunikácia málokedy odkryje skutočnú pravdu. Skrývame sa do výkladných skríň. Jedincov, ktorí si ešte vedia nasrať do vlastného hniezda je žalostne málo. Aj mne trvalo asi dvadsať rokov, kým som si uvedomil, že som vlastne hlúpučký fyzicky aj duševne. Uznať si, že ste vlastne šedý priemer vyžaduje dosť veľkú dávku odvahy. Ale neskláňajte hlavu, my sme väčšina. Geniálnym myšlienkam nerozumieme. Buď kopeme nohamy aj rukami, a tým si vymedzujeme životný priestor, alebo sme ticho a vezieme sa na chrbte papierového draka, ktorý ani netuší, že nás nesie. Sme želé, ktoré sa mení v tvare aj priestore. Bystrí nás považujú za blast, nad blbšími cítime prevahu. Keďže nemáme nakakané v lampášiku, konzumujeme všetko čo nám príde do cesty svojimi obmedzenými receptormi. Aj vychladnuté hovno vysraté medveďom hnedým podáva akú takú informáciu! A preto si vážme exkrementy, ktoré nás postretnú na našej životnej púti!

V Pakistane som sa stretol s veľmajstrom Suchotinárom. Dve hodiny som mu masíroval podošvy dokiaľ zo seba vydal aký-taký pazvuk. Zamrmlal: “Paki dárnjoch Pandžáb!”, čo v preklade znamená: na chlapov z Pandžábu nemáš! Neviem, čo všetko by som mu musel masírovať pre to, aby mi prezradil aspoň niečo z jeho vnútornej múdrosti! Ja som sa tak nasrdil, že som mu zanôtil “Didlaj di dla di dlaj dá” načo mi oný Suchotinár odovzdal pozývaciu navštívenku na akciu “poď si rozobrať ľoď”. Tak som na určené miesto na druhý deň naklusal, nafasoval som plazmu(bez zváracej kukly) a celý celučičký deň som odpaloval spolu s inými Pakošmi vrak nejakej staručkej ľode. Tak ma potom dlho štípali oči, mal som mongolské oči, čo malo aj výhody, napríklad sa mi tak neprášili. A vtedy som pochopil, že najlepšie sa schne na prehriatych flekoch v teplých zemepisných pásmach. Raz zažiť je vždy viac ako sto krát počuť. Keby som nebol krepý, tak by som pekne doma pri zatvorených oknách vyprážal na panvici zemiakové placky. Ušetril by som za letenku do Pakistanu. No ale učiť sa je také ľudské! Aj pre Suchotinára.

Kapitola IV. Ako stratiť zamestnanie

“Pracoval som pracoval, až som svoju schránku zodral.”

Aby sa ľudia dnes nenudili doma, tak chodia do práce. Vytvárajú tam ušľachtilé hodnoty ako napríklad samofajčiace stroje, pantové závesy do okien, magnetické pásky doktora Levina. Nájdu sa aj takí, čo nič nevyrábajú, ale sú užitoční, napríklad učitelia, lekári, knihovníci atď. A sú aj takí, čo vlastne nič nerobia a chodia im kredity.Ľudia už nemusia drhlačiť na poli s motykou v ruke, žranice je dosť, chyžu im zaplatí banka za kredity, keď preukážu, že nie sú stále len doma. Chyže si vyhrievajú z potrubia, aj vodu majú z potrubia. Takto tu vlastne všetci hráme takú hru na užitočnosť a zemeguľa ide aj tak do riti. V zamestnaní sa zväčša stretávame aj s inými ľuďmi, väčšinou sú to idioti, ale aj oni si o nás myslia, že sme idioti. Vlastne si myslíme, že všetci ľudia sú idioti, okrem nás. Prísť v dnešnej dobe o prácu už nie je problém. Najprimitívnejší spôsob ako prísť o prácu je taký, že tam už prestanete skrátka chodiť. Šoktný spôsob je ožrať sa a všetkých poslať verbálne do zadku. To sú vlastne najefektívnejšie spôsoby. Potom je tu ešte možnosť nech vás vykopnú oni na základe neplnenia noriem, či dochádzky. To má svoje výhody, lebo sa neskôr môžete na nich vyhovárať. Keď sme teda už úspešne prišli o zamestnanie, tak nastáva obdobie zníženia našich životných nákladov, menšie nákupy, menej šatstva, pivo Kelt. Na chudobu si človek rýchlo privykne.

  1. Čím vyplniť voľný čas

Hneď ako sme prišli o zamestnanie, tak treba konať. Začneme tým, že si napíšeme na papier všetky veci, ktoré máme. Vecí sa rýchlo zbavujeme-charita, kontajner, rodina, známi. Keď už sme vypratali nehnuteľnosť, tak ju začíname demontovať. Majitelia panelákov to majú jednoduchšie, po demontovaní bytového jadra sú zväčša hotoví. Radiatori, elektrické vedenie nemusíte, stykače môžete. Na okná sa vyserte, robte to len vtedy, keď poctivo separujete a jednotlivé materiály odovzdávate na zbernom dvore. Majitelia domov to majú zložitejšie. Musia strhnúť strechu, zbúrať komplet múry, vykopať základy. Ak majú nebodaj garáž, hospodárske budovy, či altánok je to ťažšie. Aj ovocné stromy, či kríky treba vykopať a odviesť na zberný dvor. Domáce zvieratá sa púšťajú do prírody. Keď sme už pozemok uviedli do stavu v akom bol pred dvetisíc rokmi, tak si na matrike zistíme, kto ho vlastnil ako prvý. No zistiť, či patrí Keltom, či Germánom, Kromaňoncom alebo Neandertálcom asi nebude najľahšie. Teraz už, keď nič nemáme, tak nás tie veci nerozptyľujú. Na katastrálnom úrade si dáme žiadosť o výpis majiteľov pozemkov, ktoré chceme navštíviť, napríklad lúka, les, požiadame zistených majiteľov o možnosť ísť na ich pozemok, a ak nám povolia, tak tam ideme. Napríklad ku potoku v lese. Tam posedíme, pofajčíme, dáme pivko Kelt. Keď máme povolenie od majiteľa pozemku, kde sedíme, tak tam možno môžeme aj spať. Aj týždeň. Keď sa poriadne vyspíme, tak môžeme ísť do lesa na béky(šušky). Alebo môžeme nosiť okrúhliaky naspäť do potoka. Možností je veľa. Po nejakej dobe sa na to asi vykašleme a už len sedíme a chudneme. Postupne sa začneme scvrkávať, zmenšovať. Potom už len ležíme. Dobre vysušený ešte pár dní poležíme a čakáme na pani zubatú. Ak príde ako pekná mladá slečna a povolí, tak ešte si s ňou zasúložíme. Potom jej zaplatíme a ona si nás vezme. Ak nemáme peniaze, tak potom počkáme na Máru. Neviem či ešte chodí Marx s Engelsom, ale Cháron asi nepríde, lebo sa mu čln nezmestí do potoka. Proces vyschnutia je celkom jednoduchý, nič na tom nie je.

Festival našej neschopnosti

28.12.2016

Stavba slovenských dialnic a rýchlostných ciest je výsmechom všetkým tým, ktorí v práci podavájú štandardné aj nadštandardné výkony. V slovenských firmách je bežné, že sa od vás viac »

Rex Tillerson,

Americkí ministri mieria do Mexika 'žehliť' Trumpove spory

22.02.2017 21:39

Americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson a minister pre vnútornú bezpečnosť John Kelly mieria na diplomatickú misiu do Mexika.

utečenci, loď

Neďaleko líbyjského pobrežia sa zrejme utopilo viac ako 100 migrantov

22.02.2017 21:18

Viac ako 100 migrantov prišlo o život, keď sa s nimi pri líbyjskom pobreží potopila loď.

Tureckí vojaci

Turecká armáda povolila vojačkám nosiť islamskú pokrývku hlavy

22.02.2017 20:09

Turecká armáda zmenila svoje predpisy a umožnila príslušníčkam ozbrojených síl nosiť pri výkone služby islamskú pokrývku hlavy.

matica

Video Matice o fašistickom štáte preverí prokurátor

22.02.2017 20:00

Matica slovenská sa podľa historika Adama Hudeka každý rok pokúša nejakým spôsobom ospravedlňovať alebo oslavovať vojnový Slovenský štát.

nagast

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2
Celková čítanosť: 1066x
Priemerná čítanosť článkov: 533x

Autor blogu

Kategórie

Archív