Všehochuť

Stavba slovenských dialnic a rýchlostných ciest je výsmechom všetkým tým, ktorí v práci podavájú štandardné aj nadštandardné výkony. V slovenských firmách je bežné, že sa od vás očakáva práve nadštandardný výkon, to znamená vaša variabilita, produktivita, precíznosť, či kreativita. Jeden zamestnanec neraz na Slovensku pracuje za dvoch. Keď sa však pozrieme na výstavbu, rekonštrukciu, či údržbu slovenských ciest, tak je situácia odrazu iná. Krajina sa neustále sťažuje na nedostatok peňazí pokiaľ ide prakticky o každé odvetvie, od zdravotníctva až po kultúru. Napriek tomuto faktu sa z peňazí EÚ dva roky vymieňajú zvodidlá na dialnici D1. Staré zvodidlá sú ešte v celkom dobrom stave a stojí to 80 miliónov eur. Zároveň sa „po dôkladnom“ geologickom prieskume začne raziť tunel pri Ružomberku, a hneď na začiatku vysvitne, že my ho nevieme v zlom geologickom teréne postaviť. Tak sa zastaví aj výstavba pri Ivachnovej, lebo vyťažená suť z tunela sa mala použiť práve tam na výstavbu dialnice. Rovnaká situácia je aj pri Švošove, lebo my tu asi na Slovensku nemáme geológov, ktorí vedia spraviť výskum. Po takýchto situáciách nastáva na Slovensku „veľká analýza“, ktorá sa u nás robí minimálne rok. Po analýze nasleduje tvorba nového projektu, zasa to trvá rok. Potom sa vypíše verejná súťaž. Trvá minimálne rok. Potom prídu voľby a všetko sa zastaví a znova analyzuje. Nový minister má pokyny, peniaze na realizáciu sú „majetkom“ strany, ktorá ho nominovala. Znova súťaže atď. Obchvat Prešova sa opäť nestavia, lebo nový minister zistil, že je predražený a pre jeho stranu je dôležitejšie peniaze naň prelokobať na juh Slovenska. Prešovčanovi je srdečne jedno, že obchvad jeho mesta je drahší o 20 miliónov eur, on ho totiž chronicky potrebuje, čomu sa ja vôbec nedivím. Ešte treba počkať, kým sa tí správni ľudia nabalia na pozemkoch pod cestami, myslím tých, ktorí vedia od skorumpovaných štátnych pracovníkov s niekoľkoročným predstihom, kadiaľ pôjde cesta. Potom cestu musia stavať „naši“ a niekde na konci v hmle je náš občan, ktorý tu cestu potrebuje. Zodpovednosť za túto situáciu však máme my všetci, aj ten občan, čo sa nevie dočkať. My totiž ľuďom, ktorí to realizujú dávame každé 4 roky na to mandát vo voľbách. Ja si myslím, že o 30 rokov Slovensko bude mať kvalitnú cestnú sieť, ale nik ju už nebude potrebovať, nakoľko už budú iné spôsoby dopravy.

Keby sa všetci občania Slovenska správali rovnako ako naši kompetentní mocipáni, tak by táto krajina do pol roka skrachovala. Keby sme my všetci neustále „analyzovali“ a zároveň kradli všetko, čo sa dá ukradnúť.